tag:blogger.com,1999:blog-66864080223008308832024-03-12T23:39:31.809-07:00yakshaprashnayakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.comBlogger38125tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-28307974363585601792008-10-27T21:00:00.000-07:002008-10-27T21:08:34.146-07:00गुलजार त्रिवेनिफ़क्त पाण्याचा आवाज झुळझुळतो आहे<br />घाट सोडून सारे नावाडी निघून गेलेत<br /><br />चल चंद्राच्या नावेतून जलाशयाच्या पार जाउ.......yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-25774912201201889012008-10-01T23:57:00.000-07:002008-10-01T23:58:24.271-07:00yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-44966738020164406702008-06-10T19:54:00.000-07:002008-06-10T19:58:42.345-07:00गुल्जार कवितामोजून मापून काळ भरला जातो वाळूच्या घड्याळात<br /> रिकामे झाले की त्याला उलटले जाते<br /><br /> आयुष्य सम्पल्यावर तो मला उलटे नाही का करू शकणार ?yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-86661245491166435312008-06-07T04:52:00.000-07:002008-06-07T05:06:07.907-07:00गुलजारान्च्या कविता ६एक कविता माझ्या र्हुदयात अटकलेली आहे<br /> ओळी अडल्या आहेत ओठावर<br /> शब्द कागदावर उतरायला तयारच नाहीत<br /> उडणार्या फ़ुलपाखरासा रखे.<br /><br /> केन्व्हा पासून मी बसून आहे जानम,<br /> कागदावर तुझे नाव फ़क्त लीहून<br /><br /> बस,तुझे नावच पुरेसे आहे<br /> याहून चान्गली कविता कोठली असेल ?yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-44815892982303653002008-06-07T04:45:00.000-07:002008-06-07T04:49:44.016-07:00गुलजार कविता ५माझ्यासमोर आले,मला पाहिले,माझ्याशी बोललेही<br /> जुन्या ओळखीखातीर हसले देखील<br /><br /> कालचे वर्तमानपत्र होते,पाहीले,ठेवून दिलेyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-3283082861164632612008-06-07T04:34:00.000-07:002008-06-07T04:43:57.840-07:00गुलजार कविता ४मोत्यान्चा हार तुटून जावा<br /> तशा विखुरल्या आहेत ह्या दिवसरात्री<br /> <br /> तू मला गुम्फ़ून ठेवले होते.yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-71355398827582198452008-06-05T23:07:00.000-07:002008-06-05T23:11:23.046-07:00गुल्जार कविता३]<br /><br /> एक तम्बू लागला आहे सर्कस्चा<br /> झोपाल्यावर झुलत राहतात कलाकार<br /><br /> मन कधी रीकामे नसतेच.yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-30992738320842679252008-06-02T22:32:00.000-07:002008-06-02T22:51:45.797-07:00२} रेखाटणआठ्वते का तुला<br />एके दीवशी माझ्या टेबलाशी बसून<br />सिगारेट च्या डब्यावर<br />तू एक चित्र रेखाटले होते<br />लहानश्या झुडुपाचे<br /><br />येवून पाहा<br />त्या झुडुपावर एक फ़ूल उगवले आहेyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-1421454423665568282008-06-02T22:08:00.000-07:002008-06-02T22:49:14.628-07:00गुलजारान्च्या कवीता १} मोसमपावसाळा येतो तेन्व्हा पाण्यालाही फ़ुटतात पाय<br />भीन्तीनाही टकरा देत ते गल्ल्यामधून धावू लागते<br />आणी उसळ्या मारू लागते जोराजोरात<br />खेळात जीन्कून आलेल्या मुलान्सारखे<br /><br />खेळात जीन्कून जेन्व्हा येतात गल्लीतली मुले<br />कापडी बूट पायात घालून नाचत<br />उसळी मारणार्या चेन्डु प्रमाणे तेही<br />भीन्तीना टकरा देत धावू लागतात<br />पाण्याच्या लोन्ढ्या सारखेyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-89801708425166702412008-05-09T01:17:00.000-07:002008-05-09T01:33:45.621-07:00<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVIkVZ2fvxD-vFvsK1f6_Kjp3X3YtuMQLg-gfBdl4miYYZY4mYoEmy3lWYqlVIvUzfUcPL1CaEthMcxmbM2mfVfK6nHkU4pR4NOm-IMeOWYrxQrsRIGAFYSliKdeBCgO409ENqr7EE_vm7/s1600-h/Alpasankhya_Cover.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5198290497292279698" style="FLOAT: left; MARGIN: 0px 10px 10px 0px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgVIkVZ2fvxD-vFvsK1f6_Kjp3X3YtuMQLg-gfBdl4miYYZY4mYoEmy3lWYqlVIvUzfUcPL1CaEthMcxmbM2mfVfK6nHkU4pR4NOm-IMeOWYrxQrsRIGAFYSliKdeBCgO409ENqr7EE_vm7/s320/Alpasankhya_Cover.jpg" border="0" /></a>माझी नवी कादम्बरी.<br />प्रकाशक राजहन्स प्रकाशन, पुणे.<br /><br /><span class=""></span><br /><span class=""><span class=""><blockquote><span class=""></span></blockquote>अप्रतीम</span> ,सुन्दर<br />कलाक्रुती</span>....अरुण शेवते.<br /><blockquote></blockquote>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-43495113011624166032008-01-23T03:08:00.000-08:002008-01-23T03:12:04.297-08:00away from nandedI am away from nanded up to 21st feb.<br /> Will meet in the last week of feb.<br /> Till then....<br /> shesh shubhyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-9658924841547641382007-12-31T20:41:00.000-08:002007-12-31T20:48:06.916-08:00शुभेच्छा<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjx5MiaQXAjoYrVFyDTVfvDa2N2sbDmBm26ldOaIWkVsAQ6rbN0_Hl9UCT86pRwziJKDS6lxnsJNiMYuZcmJIUgi2z0LfSkhQzb99IMfkbhY98p986oIxsqKuuK5x_96qNNc71NbIlN_501/s1600-h/RSCN0826.JPG"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjx5MiaQXAjoYrVFyDTVfvDa2N2sbDmBm26ldOaIWkVsAQ6rbN0_Hl9UCT86pRwziJKDS6lxnsJNiMYuZcmJIUgi2z0LfSkhQzb99IMfkbhY98p986oIxsqKuuK5x_96qNNc71NbIlN_501/s320/RSCN0826.JPG" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5150365163345912418" /></a><br /> माझ्य़ा सर्व वाचकाना नव्या वर्षाच्या शुभेच्छा.yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-70941866853308509042007-12-11T06:07:00.000-08:002007-12-11T06:21:34.904-08:00Aartaplease click to listen.<iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dxNRkUVF7WMXRi-pcBeO4yrc0HGGigkhA5qtOOUOXvsW9yq_xhIDQWFFy9ZxYkLfZtIAoG0AAjgqzxGlkG5eg' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-46882272258933958332007-12-02T07:23:00.000-08:002007-12-02T07:28:25.912-08:00holidayI am away from Nanded for 10 days,i.e.up to 10th December. Will meet after a short break.yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-19353916627663485792007-11-12T06:32:00.000-08:002007-11-12T06:53:19.061-08:00Ingmar Bergman<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW4mt3z8PgFAueGoI2XvN5rebnCUwmU71AEJFv-j1mXU6gfIofIyM7Ci3dvqD8NCsboLEl78ZNK4vpfjdc9xjgDY05_YgMdCJWwfL-PRo0sA-zjgIgtollscoJ6v_YPdi-UxGt0THzF5yb/s1600-h/photo.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjW4mt3z8PgFAueGoI2XvN5rebnCUwmU71AEJFv-j1mXU6gfIofIyM7Ci3dvqD8NCsboLEl78ZNK4vpfjdc9xjgDY05_YgMdCJWwfL-PRo0sA-zjgIgtollscoJ6v_YPdi-UxGt0THzF5yb/s320/photo.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5131966957872630626" /></a><br /> " Regardless of my own beliefs and my own doubts, which are unimportant in this connection, it is my opinion that art lost its basic creative drive the moment it was separated from worship. It severed an umbilical cord and now lives its own sterile life, generating and degenerating itself. In former days the artist remained unknown and his work was to the glory of God. He lived and died without being more or less important than other artisans; 'eternal values,' 'immortality' and 'masterpiece' were terms not applicable in his case. The ability to create was a gift. In such a world flourished invulnerable assurance and natural humility. Today the individual has become the highest form and the greatest bane of artistic creation.<br />The smallest wound or pain of the ego is examined under a microscope as if it were of eternal importance. The artist considers his isolation, his subjectivity, his individualism almost holy. Thus we finally gather in one large pen, where we stand and bleat about our loneliness without listening to each other and without realizing that we are smothering each other to death. The individualists stare into each other's eyes and yet deny the existence of each other.<br />We walk in circles, so limited by our own anxieties that we can no longer distinguish between true and false, between the gangster's whim and the purest ideal. Thus if I am asked what I would like the general purpose of my films to be, I would reply that I want to be one of the artists in the cathedral on the great plain. I want to make a dragon's head, an angel, a devil — or perhaps a saint — out of stone. It does not matter which; it is the sense of satisfaction that counts.<br />Regardless of whether I believe or not, whether I am a Christian or not, I would play my part in the collective building of the cathedral. "<br /><br /> ......Ingmar bergmanyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-78602391502784051882007-11-06T22:06:00.000-08:002007-11-06T22:09:55.300-08:00दिवाळी अंकातील सहभागMy articles in various Diwali issues:<br />Hans.....Dharmapurikar and Sons.A story of three generations<br />Dipawali....Kairee:by G.A.Kulkarni and Amol Palekar<br />Loksatta: Dersu Uzala..a film by Kurosawa.<br />Kalnirnay: Interview of Gulzar<br />Lalit : The Man Who Was Don Quixoteyakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-31226746106202806272007-11-03T07:01:00.000-07:002007-11-03T07:32:37.958-07:00देखिला अक्षरान्चा मेळावा भाग २<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1rjAVVA33lp2NIfc7QJI2-5BeVg0j5BslAxIzQ87vuZeBs3mGvuFfTGiJ1g7PtC_ZUiXru6TGryXjtp50adRCb2TjDhsVCQGy3UV6dtlpRoG9pGFBGirC1VDRyWtz5kdxn3Pm-1GglI-W/s1600-h/dq-sp-vvp.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5128619741510014370" style="FLOAT: right; MARGIN: 0px 0px 10px 10px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1rjAVVA33lp2NIfc7QJI2-5BeVg0j5BslAxIzQ87vuZeBs3mGvuFfTGiJ1g7PtC_ZUiXru6TGryXjtp50adRCb2TjDhsVCQGy3UV6dtlpRoG9pGFBGirC1VDRyWtz5kdxn3Pm-1GglI-W/s320/dq-sp-vvp.JPG" border="0" /></a><br /><div>देखिला..... वर आणखी काही प्रतिक्रिया...</div><br /><div></div><br /><div>वाचलेल्या पुस्तकांचा आनंद त्यातील ऊब तशीच ठेऊन नोंदणे हे फ़ार कठीण काम आहे.पण तुम्ही आपली आनंद हुरहुर आत्मीयतेने मांडली आहे...आपल्या जिव्हाळखुणा अगत्त्याने व सहजतेने मान्डल्या आहेत...जी.ए.कुलकर्णी.</div><br /><div>डोस्तोव्हस्की टोलस्टोय,झ्वाइग,काफ़्का,आणि कोणकोण यान्च्या रंगीबेरंगी</div><br /><div>काचांच्या तुकड्यासारखी जाळी आपल्या मनांत कुठेतरी आहे असे मला नेहमीच वाटत राहिले होते.तुमचे लेखन वाचल्यावर लगेच जाणवले की तीच जाळी जास्त स्पष्ट व स्वछ्छ स्वरूपात तुमच्याही मनात आहे.समानधर्मा भेटल्याचा आनंद</div><br /><div>झाला................. प्रकाश संत</div><br /><div>तुमचे पत्र व त्यासोबत धाडलेले टाचण पावते झाले.वाचून फ़ार बरे वाटले.</div><div>कुणी एक समानधर्मा मिळाल्याचा आनंद झाला.......गो.नी.दांडॆकर.</div>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-32144641685118243012007-10-16T00:14:00.000-07:002007-10-18T05:29:17.524-07:00देखिला अक्षरांचा मेळावा<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6a8lpfjvxI-AKAMygXhFpCMpwQ9iuw2iE6AeRRc6RxBr5LJaO4KaT4JPnvbMnaaDCtm7XG_zRE5surlSG6tWlLztpaZsf8PdPSHgzgMJZqo2MUpOSxGKThZLksv-4A890UkzF6nFse4om/s1600-h/DSC02365.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5121967580980232466" style="FLOAT: right; MARGIN: 0px 0px 10px 10px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg6a8lpfjvxI-AKAMygXhFpCMpwQ9iuw2iE6AeRRc6RxBr5LJaO4KaT4JPnvbMnaaDCtm7XG_zRE5surlSG6tWlLztpaZsf8PdPSHgzgMJZqo2MUpOSxGKThZLksv-4A890UkzF6nFse4om/s320/DSC02365.JPG" border="0" /></a><br /><br /><br /><br /><br /><br />देखिला अक्षरांचा मेळावा<br /><br /><br /><br /><br /><br /><br /><br />स्वयम्प्रभा प्रकाशन नांदेड, १९८६<br />किंमत :४५/रु.<br />मराठवाडा दैनिकाच्या रविवार पुरवणीत प्रकशित झालेल्या अक्षर संगत<br />या लोकप्रिय सदराचे ग्रन्थरूप.<br />फ़े.१९८४ मध्ये या सदरातील पहिला लेख प्रकाशित झाला व नंतर जवळजवळ<br />दीड वर्ष हे सदर येत होते.या लेखनाला सर्व महाराष्ट्रामधून उत्तम प्रतिसाद मिळाला.या लेखनाची लोकप्रीयता येवढी अभूतपूर्व होती की अनेक ठिकाणी<br /><br />त्याचे सामूहिक वाचन होत असे...<br /><br />"आमच्या सम्पूर्ण कम्पूलाच तुमचे लेखन कसे बेफ़ाम आणि आतून आवडते.<br />दर रविवारी पहिल्या पानावरील बातम्या वाचण्याआधी आम्ही या सदरावर तुटून पडतो.".........अं.वि. परांजपे.<br /><br /><br />या पुस्तकाचे नाव मी द्न्यानेश्वरान्च्या एका ओवीतून घेतले आहे.<br /><br />परि तैसे हे नोहेचि देवा<br />देखिला अक्षरांचा मेळावा<br />आणि विस्मयाचिया जीवा<br />विस्मयो जाला.<br />देखिला अक्षरांचा मेळावा या पुस्तकास "वाल्मीक पुरस्कार" देणारे श्री.वामन देशपांडे यांनी "ललित"मधून लिहिले;<br />एका साक्षेपी रसिक वाचकाच्या मनावर पडलेले हे पुस्तकांचे पुनवी चांदणे आहे.पाडळकरांचे हे आधुनिक पद्धतीने रेखाटलेले तरुण शैलीदार आत्मचरित्र आहे...पुस्तकावर अपरम्पार प्रेम केले,लेखकावर अपरम्पार प्रेम केले,आणि वाचनाच्या य क्षणावर जबरदस्त प्रेम केले ,व जोडीला तुळसीव्रुंदावनापुढच्या<br />पवित्र रांगोळिसारखी शब्दांची रांगोळी रेखाटता आली ,तर निदान मी तरी असे<br />म्हणेन,या पुस्तकासारखे चिरंतन आनंद देणारे पुस्तक तयार होते..."<br />श्री.वसंत नरहर फ़ेणे लिहितात : "लेखन किती छोटे,पण अर्थवार्हित्व<br />किती मोठे...साम्प्रत तरी या लिखाणाला मराठीत तोड नाही.."<br />अनेक श्रेष्ठ लेखकांनी या लेखनाला मनमोकळी दाद दिली........<br /><br />"तुमचे पुस्तक म्हणजे ग्रंथांच्या जगातून केलेला एक आल्हाददायक प्रवास आहे.<br />आपल्या वाचनात आणि चिंतनात वाचकांना सामील करून घेण्याचा हा प्रयत्न<br />खूप वेगळा आणि अभिनंदनीय आहे." वि.वा.शिरवाडकर<br /><br /><br /><a href="http://video.google.com/videoplay?docid=-9017736427369165152">http://video.google.com/videoplay?docid=-9017736427369165152</a><br /><br />या पुस्तकाच्या प्रस्तावनेतील काही भाग मझ्या आवाजात ऐकण्यासाठी<br />वर दिलेल्या दुव्यावर टिचकी मारा<br />आणखी प्रतिक्रिया पुढील वेळी.......yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-7142503285928403322007-10-15T07:24:00.000-07:002007-10-15T07:35:05.349-07:00दिलासा<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdkjytcnoretSB2QnDnW9WAKL827NOurBTKwr0rmPvF95YgB8iNewLK-QeIdAvOWsqkRtZAA9rqrkcwuZiNlQ7mbrl12fgPFRRQi9gN6BBBFz8xqLKFvfcx7s8BBSTKB1ESv2CvzmP8kiI/s1600-h/DSC02605.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5121570498998331778" style="FLOAT: right; MARGIN: 0px 0px 10px 10px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjdkjytcnoretSB2QnDnW9WAKL827NOurBTKwr0rmPvF95YgB8iNewLK-QeIdAvOWsqkRtZAA9rqrkcwuZiNlQ7mbrl12fgPFRRQi9gN6BBBFz8xqLKFvfcx7s8BBSTKB1ESv2CvzmP8kiI/s320/DSC02605.JPG" border="0" /></a><br /><div>सुकलेल्या तोरणातून</div><div>डोकावतो </div><div>आहे</div><br /><div></div><div>मनाला काय</div><div>समजावतो</div><div>आहे</div><br /><div></div><div>पुनवेचा चंद्र</div>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-46960260127150472962007-10-13T04:55:00.000-07:002007-10-13T05:35:42.675-07:00पाउलखुणा<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixk8CCv80pUbCGbubjTLcBjL3yuTYU971jzR0JBPfdjy69CpUvEyhMJZZB93Ylyou9KNIhbubwzi2FE-JQQCmpwsbGcilYC3bToIkiebwjXIzW2UfVYomb8s_cuPVDeda_qn4g6pExHZQY/s1600-h/Yerzara.tif.jpg"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5120797430654855538" style="FLOAT: left; MARGIN: 0px 10px 10px 0px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixk8CCv80pUbCGbubjTLcBjL3yuTYU971jzR0JBPfdjy69CpUvEyhMJZZB93Ylyou9KNIhbubwzi2FE-JQQCmpwsbGcilYC3bToIkiebwjXIzW2UfVYomb8s_cuPVDeda_qn4g6pExHZQY/s320/Yerzara.tif.jpg" border="0" /></a><br /><div>एके दिवशी मला एक स्वप्न पडले.</div><div>मी देवासोबत समुद्रकिनार्यावरून चालत होतो.देव मला माझ्या गत आयु्ष्यातील</div><div>प्रसंग दाखवीत होता.मी पाहिले:वाळूवर पावलांच्या दोन जोड्यांचे ठ्से उमटले </div><div>होते.पण मधूनच काही ठिकाणी मला फ़क्त पावलांच्या एकच जोडीचे ठसे दिसले.मी बारकाईने पाहिले तेव्हा मला आश्चर्य वाटले.कारण तो काळ माझ्या आयुष्यातील कठीण आणि दु:खदायक काळ होता.</div><div>मी म्ह्णणालो :परमेश्वरा,तू म्हणाला होतास की तू सतत माझ्या सोबतीने चालत राहशील.मग अशा आणीबाणीच्या प्रसंगी तू माझी साथ का सोडलीस बरे?</div><div>देव हसला,म्हणाला,: </div><div>प्रिय मुला,मी कधीच तुला सोडून गेलो नाही.जिथे तुला पावलांच्या एकाच जोडीचे ठसे दिसतात,ते माझ्याच पावलांचे आहेत.कारण तिथे मी तुला उचलून खांद्यावर</div><div>घेतले होते.............................................एक झेन कथा..</div>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-77057194253860861612007-10-12T20:02:00.000-07:002007-10-12T20:12:26.764-07:00प्रश्न<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4X5MIe5Hn7GlP8Aw4x1fWVLuQgvMMQer7CUUI-vg4bJelN4FGdCgSZ3peLu-bYHQQH6Us1RNylvLJpy_Y3LDkADw4pF2wWyPwjuhQpfwuwWKeiz-BAwYVeMKvYjCIDzM7-32X9MGhg14f/s1600-h/DSC02710.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5120653794063575394" style="FLOAT: right; MARGIN: 0px 0px 10px 10px; CURSOR: hand" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4X5MIe5Hn7GlP8Aw4x1fWVLuQgvMMQer7CUUI-vg4bJelN4FGdCgSZ3peLu-bYHQQH6Us1RNylvLJpy_Y3LDkADw4pF2wWyPwjuhQpfwuwWKeiz-BAwYVeMKvYjCIDzM7-32X9MGhg14f/s320/DSC02710.JPG" border="0" /></a><br /><div><span style="font-size:130%;"></span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">ज्याचा</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">त्याचा</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">प्रश्न</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;"></span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">ज्याच्या</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">त्याच्या</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">चौकटीपुरता</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;"></span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">किती मोठा</span></div><br /><div><span style="font-size:130%;">किती छोटा.....</span></div>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-11281037804946360422007-10-11T06:42:00.000-07:002007-10-11T06:53:37.625-07:00एक हायकू मुग्धासाठी...<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8fj3QEZs5Db3VJLcnrfGe8OMXz3QB1BT9CDkIKwZ8hRkR_9wdRLWJIeQbwft_jDSFR8fuX1GoFVrGdew2t1SHu0tJX_sh4Ny2F5XJceAIxln_2-bY8wFcSR9bvJv8rNVXXqli0PHcVDhE/s1600-h/DSC02951.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5120075373637953874" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; CURSOR: hand; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8fj3QEZs5Db3VJLcnrfGe8OMXz3QB1BT9CDkIKwZ8hRkR_9wdRLWJIeQbwft_jDSFR8fuX1GoFVrGdew2t1SHu0tJX_sh4Ny2F5XJceAIxln_2-bY8wFcSR9bvJv8rNVXXqli0PHcVDhE/s320/DSC02951.JPG" border="0" /></a><br /><div>झोपाळ्यावर</div><br /><div>झुलण्याचे</div><br /><div></div><br /><div>ते </div><br /><div>दिवस</div><br /><div>आठवतात का तुला</div><br /><div></div><br /><div>झोपाळ्यावाचून झुलतांना......</div>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-78007202360649811482007-10-10T04:54:00.000-07:002007-10-10T05:19:46.437-07:00The Road Not TakenTwo roads diverged in a yellow wood<br />And sorry I could not travel both<br />And be one traveler,long I stood<br />And looked down one as far as I could<br />To where it bent in the undergrowth<br /><br />Then took the other ,as just as fair<br />And having perhaps the better claim<br />Because it was grassy and wanted wear;<br />though as for that the passing there<br />Had worn them really about the same,<br /><br />And both that morning equally lay<br />In leaves no steps had trodden back<br />Oh,I kept the first for another day<br />Yet knowing how way leads on to way<br />I doubted if I should ever come back.<br /><br />I shall be telling this with a sigh<br />somewhere ages and ages hence:<br />Two roads diverged in a wood ,and I-<br />I took the one less traveled by,<br />And that has made all the difference.<br /><br />Robert Frost<br /><br />To listen the poem click image below<br /><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.blogger.com/video.g?token=AD6v5dwSsp9J5yIa0RY16qtgZscqMblVXrL69SMW_Lq_QMUtRlIgly6-lo0iLpleQ7nHqTsGKaqBZj_1d_vw3YhWFA' class='b-hbp-video b-uploaded' frameborder='0'></iframe>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-66843956981703297432007-10-10T00:41:00.000-07:002007-10-10T01:11:47.769-07:00Line<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQYsjszxMffc2nOzRm5BHYQt_ai-sWOdpGFq06wGmS5UyqhZs89EkJpPQ5CfDgbBcI8u8xFAA2Sa-mCnGJ_9kjTXj8LgaGm8rGhTqYBxHdloXqP4wnbjq0c4Kw4NOD5PRLNG2_YyUtAS99/s1600-h/paul+klee.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQYsjszxMffc2nOzRm5BHYQt_ai-sWOdpGFq06wGmS5UyqhZs89EkJpPQ5CfDgbBcI8u8xFAA2Sa-mCnGJ_9kjTXj8LgaGm8rGhTqYBxHdloXqP4wnbjq0c4Kw4NOD5PRLNG2_YyUtAS99/s320/paul+klee.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5119617727692695874" border="0" /></a><br /><br /><span style="font-size:180%;"> To draw is to take a line for walk .<br /><br /> Paul Klee<br /><br /><br /> To write?..<br /></span>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6686408022300830883.post-27290592478624735842007-10-10T00:18:00.000-07:002007-10-10T00:27:30.524-07:00facts of life..<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg19DesQ20pK6zGTP-CPEv33xHJE9Wc-FYvOG1lCh-sopoPeX4l3sj7a8KhNhNhIm5urprzcJy4dcnYMp0rLDf-R1NczTZTaM9X3134w1pYpH4bwLCs1eC2BF8DpjJNNtLsnh9huTll_Ldg/s1600-h/FWNietzscheSiebe.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg19DesQ20pK6zGTP-CPEv33xHJE9Wc-FYvOG1lCh-sopoPeX4l3sj7a8KhNhNhIm5urprzcJy4dcnYMp0rLDf-R1NczTZTaM9X3134w1pYpH4bwLCs1eC2BF8DpjJNNtLsnh9huTll_Ldg/s320/FWNietzscheSiebe.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5119605749028907314" border="0" /></a><br /><br /><br /><span style="font-size:130%;"> There are no facts,only interpretations.......<br /><br /><br /> He who has a WHY to live can bear with almost any HOW...<br /><br /><br /> Nietzsche</span>yakshahttp://www.blogger.com/profile/12567469003123701513noreply@blogger.com0